Ako sa domáhať náhrady škody spôsobenej trestným činom?

Spáchanie trestného činu okrem iného so sebou prináša aj riešenie otázky existencie a náhrady spôsobenej škody. Zákon č. 300/2005 Z.z Trestný zákon (ďalej len „ TZ“) na účely trestného konania priamo definuje škodu ako „ujmu na majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujmu, ktorá je v príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodou sa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom.“  Škodu je teda potrebné chápať v širšom zmysle, nie len ako škodu majetkovú, ale aj škodu na zdraví, či iných právach poškodeného, pričom je rozhodujúce, že medzi trestným činom a škodlivým následkom je určité vnútorné prepojenie, teda že škoda vznikla v dôsledku spáchania trestného činu osoby, voči ktorej sa vedie trestné konanie.

V tejto súvislosti nadobúda v trestnom konaní osobitné postavenie osoba poškodeného ako subjekt trestného konania. V prvom rade je však potrebné poznamenať, že rovnako ako škodu, tak aj osobu poškodeného zákon č.301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej len „TP“) presne vymedzuje ako „osobu, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody.“ Poškodeným v zmysle uvedeného môže byť tak fyzická osoba, právnická osoba, resp. štát. Zákon priznáva poškodenému ako subjektu trestného konania viacero procesných práv a povinností. Jedným z nich je aj právo uplatniť si nárok na náhradu škody v tzv. adhéznom konaní, ktoré je súčasťou trestného konania a zároveň je v zmysle ustanovenia § 46 ods. 3 TP poškodený oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu.

O náhrade škody sa v trestnom konaní teda nerozhoduje automaticky, ale poškodený si musí tento nárok osobitne uplatniť. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody musia byť splnené zákonné podmienky a to v súlade s ustanovením § 46 ods.3 TP tak musí poškodený urobiť riadne a včas. Za včasné uplatnenie nároku na náhradu škody sa považuje uplatnenie nároku najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, čo znamená, že je tak potrebné vykonať v zásade do záverečného preštudovania vyšetrovacieho spisu. Naopak Trestný poriadok neustanovuje odkedy je možné tento nárok uplatniť. Možno však práve s prihliadnutím na ustanovenie § 62 ods. 2 TP usúdiť, že tak možno vykonať pri podaní ústneho trestného oznámenia poškodeným. Orgán činný v trestnom konaní povinný v tak vypočuť oznamovateľa o výške škody a iných následkoch, ktoré boli spôsobené trestným činom a zároveň sa musí poškodený vypočuť aj o tom, či žiada, aby súd rozhodol o jeho nároku na náhradu škody v trestnom konaní. V takomto prípade najčastejšie policajt je povinný sám zistiť, či poškodený si tento nárok uplatňuje, Ak však poškodený nepodáva trestné oznámenie ústne, ale písomne a v podaní si škodu neuplatnil alebo nie je oznamovateľom, môže tento nárok uplatniť napr. do zápisnice pri jeho výsluchu, prípadne samostatným písomným podaním do vyšetrovacieho spisu.

K včasnosti uplatnenia nároku na náhradu škody však pristupuje podmienka riadneho uplatnenia nároku, a teda v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 TP z návrhu, ktorým si poškodený uplatňuje nárok na náhradu škody musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške si nárok uplatňuje.

Poškodený je povinný označiť dôvod, ktorý zakladá nárok na náhradu škody, čo znamená, že je povinný uviesť, že trestným činom, ktorý je predmetom trestného konania a pre spáchanie ktorého je obvinený stíhaný mu bola spôsobená konkrétna škoda a zároveň  žiada, aby o jeho nároku na náhradu škody bolo rozhodnuté v adhéznom konaní. Zákon však požaduje, aby poškodený uviedol aj výšku uplatneného nároku na náhradu škody, ktorou je následne súd pri rozhodovaní viazaný. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že pre splnenie tejto podmienky postačuje, aby poškodený uviedol aspoň minimálnu výšku spôsobenej škody, resp. uviedol údaje, z ktorých je výška nároku na náhradu škody zrejmá (pozri R11/1967). Ako svoj nárok poškodený preukáže je predovšetkým závislé od povahy spôsobenej škody. Môžu to byť rôzne listinné dôkazy pokladničné doklady, či znalecké posudky.

Zároveň považujeme za dôležité upozorniť, že nárok je potrebné za dodržaní vyššie uvedených podmienok uplatniť v trestnom konaní voči konkrétnemu obvinenému, inak súd nemôže o nároku na náhradu škody rozhodnúť v adhéznom konaní. Ak je obvinených, ktorí škodu spôsobili viac, je nutné si nárok uplatniť voči každému z nich (viď R 5/1968). Od konkrétneho prípadu potom závisí, či títo budú zodpovední solidárne alebo pôjde o prípad delenej zodpovednosti.

Súd na základe vykonaného dokazovania v konaní pred súdom pri viazanosti výškou uplatneného nároku môže v odsudzujúcom rozsudku, resp. trestnom rozkaze samostatným výrokom o náhrade škody rozhodnúť tak, že:

  • zaviaže  obžalovaného, resp. obžalovaných  k náhrade škody alebo
  • v súlade s ustanovením § 288 ods.1 TP odkáže poškodeného na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho alebo
  • ak súd prizná nárok len sčasti, odkáže poškodeného so zvyškom nároku na občianske súdne konanie alebo na konanie pred iným príslušným orgánom podľa § 288 ods. 2 TP.

Ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody podľa § 288 ods. 3 TP vždy na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.

V nadväznosti na vyššie uvedené je dôležité s poukazom na konštantnú judikatúru poznamenať, že ak poškodený uplatnil v trestnom konaní nárok na náhradu škody spôsobenej mu trestným činom a v tomto začatom konaní riadne pokračoval, premlčacia lehota sa zastaví a v priebehu tohto konania neplynie. Po skončení trestného stíhania, v ktorom nedošlo k uloženiu povinnosti nahradiť uplatnenú škodu a poškodený bol vyrozumený o skončení stíhania, beh premlčacej doby pokračuje (R 31/1974). (rozsudok Najvyššieho súdu SSR z 22. decembra 1983, sp. zn. 5 Cz 27/83, R 29/1985)

 

Na druhej strane samotné neuplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní v súlade so zákonom ešte neznamená, že poškodený stráca akúkoľvek možnosť ako sa svojho nároku domáhať. V takomto prípade môže poškodený do uplynutia príslušnej premlčacej doby uplatniť svoj nárok v občianskom súdnom konaní, prípadne pred iným príslušným orgánom. Upozorňujeme, že v súlade s ustanovením § 49 ods. 2 TP orgán činný v trestnom konaní a súd sú povinní poškodeného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. Z tohto dôvodu by sa nemalo v praxi stávať, aby došlo k opomenutiu uplatnenia si svojho nároku zo strany poškodeného, aj keď realita je mnohokrát iná.